Bola to vôňa domova, rituál každodennosti, a zároveň luxus, ktorý si nemohol každý dovoliť. Káva v časoch totality bola iná – no mala svoje čaro.
V Československu za komunizmu neexistovali hipsterské kaviarne, výberové kávy ani „coffee to go“. Bol tu len klasický turek, Melta a občas, ak ste mali šťastie – espresso vo vybranom hoteli. A napriek tomu, alebo práve preto, si na tú dobu mnohí spomínajú s úsmevom.
Výber? Zabudnite. Ale o to viac si ľudia vážili, čo mali.
V obchodoch ste si mohli kúpiť len dve verzie – mletú a nemletú kávu, výlučne od štátneho podniku Baliarne obchodu. Dovážaná bola zelená káva, ktorú pražili v podnikových pražiarňach v Bratislave, Liberci či Prahe.
Občas sa dala zohnať tzv. “špeciálka” – káva s väčším podielom arabiky, čerstvo upražená. Kto mal kontakty alebo šťastie, vedel.
Melta – detská káva aj ranný štandard
Pamätáte si Meltu? Čakanková náhrada kávy, ktorú ste dostávali v školských jedálňach alebo doma na raňajky. Bez kofeínu, ale s chuťou, ktorú si pamätajú celé generácie.
Turek – kávový symbol socializmu
Ak ste si niekde dali kávu, bola to “káva s lógrom” – klasický turek. Zaliať mletú kávu horúcou vodou a nechať usadiť. Žiadne espresso stroje, žiadne latté art. Iba silná chuť, vôňa a spomienky.
Espresso len pre vyvolených
Vedeli ste, že espresso ste si mohli dať iba vo vybraných hoteloch? V Prahe to bol napríklad hotel Intercontinental, alebo Thermal v Karlových Varoch. Inde? Zabudnite.
„V ponuke ho mali len špičkové podniky, ktoré by ste spočítali na prstoch jednej ruky,“ spomína čašníčka Dana Malá, ktorá v 80. rokoch študovala hotelovú školu.
„Coffee to go“? Neznámy pojem.
Na rýchlu kávu do ruky ste mohli zabudnúť. Až po roku 1989, s nástupom prekvapkávačov a automatov, sa začala meniť aj slovenská kávová kultúra.
Po revolúcii – zmena je kávová!
Po roku 1989 prišla revolúcia aj do kaviarní. Historické podniky ako kaviareň Slavia v Prahe prežili, ale zmenili šat. Objavili sa nové štýly, výberové kávy a hlavne – sloboda vybrať si, čo chcete.
Záver:
Káva bola, je a bude viac než len nápoj. Je to spomienka, vôňa detstva, rozhovory pri kuchynskom stole.
Kým dnes máme výber od cold brew po flat white, niektorí by si aj dnes najradšej dali klasického turka – s lógrom a nostalgickým úsmevom.