Leto sa ešte len pomaly končí, no milióny Európanov už čoskoro budú riešiť veľmi praktickú otázku – koľko ich túto zimu bude stáť udržať si doma teplo.
Najnovšie európske údaje odhaľujú problém, ktorý je pre Slovensko obzvlášť dôležitý. Hoci sa celková situácia v Európskej únii po energetickej kríze postupne zlepšuje, naša krajina je podľa jedného z najdôležitejších ukazovateľov energetickej chudoby stále medzi štátmi s najhoršími výsledkami.
V roku 2024 uviedlo 18 % obyvateľov Slovenska, že si nedokázali dostatočne vykúriť svoje bývanie.
Horšia situácia bola už len v dvoch krajinách EÚ.
A problém už dávno nie je iba o zimných účtoch.
Európski odborníci upozorňujú, že v dôsledku klimatických zmien získava energetická chudoba novú podobu – pre niektoré domácnosti je čoraz drahšie nielen vykurovať bývanie v zime, ale aj ochladzovať ho počas čoraz častejších vĺn horúčav.
Slovensko patrí medzi tri najhoršie krajiny EÚ
Podľa údajov Eurostatu v roku 2024 9,2 % obyvateľov Európskej únie nemohlo svoje bývanie dostatočne vykurovať.
To predstavuje viac ako 41 miliónov ľudí.
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú však obrovské.
Najväčší problém zaznamenali Bulharsko a Grécko, kde si dostatočne vykúriť bývanie nemohlo zhodne 19 % obyvateľov.
Hneď za nimi nasledovalo Slovensko s 18 %.
Na štvrtom mieste bolo Španielsko so 17,5 %.
Pre porovnanie, vo Fínsku sa s podobným problémom stretlo iba 2,7 % ľudí, zatiaľ čo v Poľsku a Slovinsku to bolo zhodne 3,3 %.
Rozdiel medzi Slovenskom a niektorými ďalšími krajinami EÚ je teda niekoľkonásobný.
Situácia sa zlepšila, číslo však zostáva veľmi vysoké
Existuje aj dobrá správa.
V roku 2023 bola situácia na Slovensku ešte horšia – približne 20 % obyvateľov uvádzalo, že si nedokáže dostatočne vykúriť svoje domovy.
O rok neskôr tento podiel klesol na 18 %.
Zlepšenie bolo zaznamenané aj v celej EÚ. V roku 2023 sa s týmto problémom stretlo 10,6 % obyvateľov, zatiaľ čo v roku 2024 to bolo 9,2 %.
Novšie údaje Európskej komisie ukazujú, že v roku 2025 priemer EÚ klesol ešte viac – približne na 8,8 %.
Vplyv energetickej krízy teda postupne slabne.
Pre Slovensko však 18-percentný podiel ukazuje, že problém je stále ďaleko od vyriešenia.
Prečo je problém v niektorých krajinách niekoľkonásobne väčší?
Energetickú chudobu nemožno vysvetliť iba cenou elektriny alebo plynu.
Európske inštitúcie upozorňujú na viacero navzájom súvisiacich faktorov.
Dôležité sú príjmy domácností, ceny energií, stav budov, účinnosť vykurovacieho systému a množstvo energie potrebnej na vykurovanie konkrétneho bývania.
Starý a zle izolovaný dom môže spotrebovať výrazne viac energie ako zrekonštruovaná budova.
Dvaja ľudia s rovnakým príjmom preto môžu mať úplne odlišné náklady na vykurovanie.
Pre Slovensko je to obzvlášť dôležité vzhľadom na veľký počet starších bytových domov.
Práve preto sa obnova budov v energetickej politike nevníma iba ako spôsob boja proti klimatickým zmenám, ale aj ako cesta k zníženiu účtov domácností.
V Európe sa objavil ďalší problém
Dlhé roky sa energetická chudoba v Európe spájala najmä so zimou.
V roku 2026 však Európske poradenské centrum pre energetickú chudobu upozornilo na ďalší fenomén – letnú energetickú chudobu.
Problém je jednoduchý: keď teploty rastú, čoraz viac ľudí potrebuje svoje domácnosti ochladzovať.
Na to sú potrebné klimatizácie alebo iné chladiace systémy, čo zároveň zvyšuje spotrebu elektriny.
Domácnosti s nižšími príjmami môžu byť počas najväčších horúčav nútené šetriť aj na chladení.
Podľa európskych odborníkov sa tento problém netýka iba južnej Európy.
Čísla prekvapili aj pri pohľade na celú Európu
Analýza odborníkov na energetickú chudobu zverejnená v roku 2026 využila údaje z predchádzajúceho harmonizovaného prieskumu EÚ a odhalila ďalší znepokojivý rozsah problému.
Približne 26 % opýtaných domácností nedokázalo počas leta 2022 udržať vo svojom bývaní príjemne chladnú teplotu.
V skupine ľudí s najnižšími príjmami sa tento podiel blížil až k 35 %.
To znamená, že pojem energetickej chudoby sa postupne mení.
Kedysi bola hlavná otázka jednoduchá:
Dokáže si človek dovoliť vykurovať svoje bývanie?
Dnes sa čoraz častejšie musíme pýtať aj:
Dokáže si človek dovoliť udržať doma bezpečnú teplotu počas celého roka?
Vlny horúčav menia rozsah problému
Najnovšie hodnotenie Európskeho poradenského centra pre energetickú chudobu bolo zverejnené koncom augusta.
Odborníci analyzovali situáciu v 17 členských štátoch EÚ a zistili, že v 12 z nich pribúda počet dní, počas ktorých ľudia zažívajú tepelný stres.
Výskum zároveň ukázal súvislosť medzi vysokými teplotami, horšou kvalitou bývania a ďalšími faktormi sociálnej zraniteľnosti.
Odborníci však upozorňujú, že netreba robiť príliš jednoduché závery.
Samotné horúčavy automaticky nespôsobujú energetickú chudobu.
Veľký význam majú príjmy človeka, stav budovy, dostupnosť chladiacich zariadení a miestna infraštruktúra.
Slovensko môže čeliť dvojitej výzve
Slovensko sa tradične zameriavalo predovšetkým na problém vykurovania počas zimy.
Je to pochopiteľné – vykurovacia sezóna je v našich klimatických podmienkach dlhá a účty za teplo predstavujú pre časť domácností významnú položku rodinného rozpočtu.
Klimatické zmeny však môžu vytvoriť paradoxnú situáciu.
V zime môže byť pre niektorých ľudí príliš drahé dostatočne vykúriť svoje bývanie a v lete ho zase ochladiť.
To je obzvlášť dôležité pri starších a energeticky neefektívnych budovách.
Zle izolované bývanie v zime rýchlejšie stráca teplo, zatiaľ čo v lete sa môže výrazne prehrievať.
Energetická efektívnosť sa preto stáva dôležitou počas oboch častí roka.
Problém sa netýka iba ľudí s najnižšími príjmami
Energetická chudoba sa najčastejšie spája s chudobou, no v skutočnosti zasahuje širšiu skupinu ľudí.
Náhly rast cien energií môže ovplyvniť aj domácnosti, ktoré za bežných okolností finančné problémy nemajú.
Veľkú úlohu zohráva samotné bývanie.
Veľký, starý a zle izolovaný dom môže spotrebovať toľko energie, že aj rodina so stredným príjmom začne obmedzovať vykurovanie.
Preto Európska komisia vníma energetickú chudobu ako problém, ktorý nemožno vyriešiť iba kompenzáciami.
Dlhodobé riešenie súvisí najmä s obnovou budov, efektívnejšími vykurovacími a chladiacimi systémami a znižovaním spotreby energie.
Európsky priemer sa zlepšuje – slovenský problém však zostáva
Celkový vývoj v Európe dnes vyzerá pozitívnejšie ako pred niekoľkými rokmi.
V roku 2023 si svoje domovy nedokázalo dostatočne vykúriť 10,6 % obyvateľov EÚ.
V roku 2024 to bolo 9,2 %.
V roku 2025 približne 8,8 %.
Európska komisia toto zlepšenie spája s poklesom maloobchodných cien plynu a elektriny, opatreniami na zvýšenie energetickej efektívnosti a politikami jednotlivých štátov.
Za priemerom EÚ sa však skrývajú výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami.
A práve tu sa objavuje pre Slovensko nepríjemné číslo.
V najnovších podrobných porovnávacích údajoch 18 % obyvateľov Slovenska nedokázalo dostatočne vykúriť svoje bývanie – takmer dvojnásobne viac ako priemer EÚ.
S blížiacou sa ďalšou vykurovacou sezónou to už nie je iba štatistika.
Je to pripomienka, že cena energie sa pre ľudí nemeria iba v eurách za kilowatthodinu, ale aj veľmi jednoduchou otázkou:
Môžu sa vo svojom vlastnom domove cítiť komfortne?
